Magnetické snímače sa do diery v ozvučnici upevňujú už niekoľko desaťročí. Od čias čiernych bluesmanov z polovice minulého storočia, ktorí si do svojich akustických nástrojov improvizovaným spôsobom upevňovali snímače z elektrických gitár prešiel tento spôsob ozvučenia značnou evolúciou.
Po tom, ako sa magnetické snímače podpísali na zvuku folkrockovej éry z prelomu 60. a 70. rokov, odsunula tento systém amplifikácie takmer až do zabudnutia etapa podkobylkových piezosnímačov, ktorú odštartovali gitary Ovation. V ústraní prežívali iba nie príliš kvalitné ekonomické modely a tradičné značky ako Sunrise - ich snímače mali v obľube havajskí gitaristi. V 90. rokoch sa už plastický twang spod kobyliek začínal pomaly zajedať a výrobcovia gitár prichádzali s novými alternatívami. Kombinovali sa rôzne zdroje signálu, k slovu sa dostali nové materiály a svoj návrat na vyššom vývojovom stupni zažili aj magnetické snímače, ktorých signál sa posilnil a zvukovo vylepšil pomocou predzosilňovača. Svoje dve želiezka v ohni má v rámci segmentu aktívnych magnetických snímačov aj firma Shadow.
Shadow SH 141 (2720,- Kč)
Ide už o druhú, vylepšenú generáciu tohto jednocievkového aktívneho modelu. Vďaka zabudovanému preampu priamo v tele snímača si zachováva výhody univerzálnej použiteľnosti. Do ľubovoľného nástroja ho možno namontovať na dočasné/občasné použitie, alebo aj na trvalo. Užívateľ sa môže rozhodnúť, či použije 4metrový kábel vedúci signál cez otvor až ku kombu alebo DI boxu, alebo či sa rozhodne pre kratší kábel vedúci vnútrom korpusu k zabudovanej samici, ktorá je i závesným gombíkom. V tom prvom prípade je, okrem obmedzení pri manipulácii, nevýhodou aj dotyk kábla s rezonančnou doskou, ktorý môže drnčať, prípadne sa dotýkať niektorej z okrajových strún. V oboch prípadoch možno snímač odpojiť a z otvoru kedykoľvek vybrať a v oboch prípadoch si to vyžaduje pavúčie prsty a trochu šikovnosti, ako pri vyberaní ježka z klietky. Ozvučnicový otvor by mal mať minimálny priemer okolo 9 cm. Čím väčší priemer, tým pôjde snímač v diere bližšie ku krku nástroja, kde sa uchytí pevným horným okrajom a prítlačnými nožičkami voľne rotujúcimi na doťahujúcej skrutke. Kovové nožičky majú gumenú čiapočku, aby sa v mieste kontaktu nepoškodia rezonančná doska. Dobrou prevenciou pred poškodením i zbytočným zaťažením prednej dosky je aj nízka váha jednocievkového snímača. Ten sa nachádza v elegantnom plastovom puzdre bez viditeľných pólových nástavcov a teda aj bez možnosti ich výškového nastavenia. Výrobca deklaruje vyvážený zvuk strún, čo - ako sa ukázalo pri teste - môže i nemusí byť pravda. Rozdiely sa prejavujú v závislosti od strún. Staršie struny D’Addario s vinutím fosfor/bronz hrali s citeľným deficitom na brilancii a hlasitosti vinutých strún. Ten istý snímač použitý na gitare s novšími strunami Elixir však už prenášal signál jednotlivých strún vcelku vyvážene.
Kryt snímača je široký 2,2 cm a dlhý max. 11,2 cm. Jeho rozmer do hĺbky vrátane batérií je 2,9 cm. Preamp integrovaný v snímači zásobujú energiou hneď dve trojvoltové mincové batérie upevnené na jeho spodnej strane. Výrobca deklaruje nízku spotrebu a dlhú životnosť, ovšem za predpokladu, že kábel sa mimo prevádzky odpája. Minijack sa nachádza v strede bočnej steny snímača, takže prvé, čo cez otvor vidieť, je nie príliš exkluzívny, priamy minijack a kábel smerujúci k päte gitary. To je však len kozmetický detail, závažnejšie boli ruchy, ktoré sa aj po zapojení ozývali z miest nie úplne dokonalého kontaktu medzi káblom a vstupným jackom. Bolo s ním treba pohýbať, aby sa usadil.
Výrobca prizvukuje, že aj keď sa jedná o jednocievkový snímač, vďaka dokonalému tieneniu je nehlučný. Platí to však len v prostredí, ktoré nie je kontaminované elektromagnetickým smogom. Pokiaľ sa takto ozvučená gitara ocitne obklopená rôznymi zdrojmi žiarenia, hráč sa musí pootočiť, nájsť si vhodnú pozíciu a radšej ju veľmi neopúšťať, pretože podiel brumu na čistom akustickom zvuku sa prejavuje pomerne rušivo. Prípadne môže zapojiť gitaru cez pedálovú ladičku a v prestávkach medzi pesničkami utlmiť signál prepnutím na ladenie v režime mute. Ladička je vhodným doplnkom aj ako okamžitá ochrana proti náhodnej spätnej väzbe, nakoľko snímač nemá potenciometer hlasitosti. Výstupný signál zo snímača má, pri porovnaní s ostatnými magnetickými snímačmi na akustické gitary, úroveň „moderate“, no pri porovnaní so štatistickým priemerom u elektrických gitár je to skôr „low“.
Najväčším tromfom snímača SH 141 je jeho sound. Je otvorený smerom nahor, nezaťažený basmi, ale zato s výrazným charakterom. Nie je to „akustický charakter“, za aký by bolo ešte možné považovať kvalitne spracovaný signál zo snímača Dean Markley Artist. Zvuk magnetických snímačov je viac kovový, ale SH 141 neznie surovo. Ľahký, priezračný a farebný zvuk singlecoil snímača môže, aj pri lokálnych obmedzeniach, mnohým hráčom konvenovať viac ako temnejší, relatívne komódnejší zvuk humbuckeru.
Shadow 145 – The Prestige (3550,- Kč)
Tento model si zatiaľ drží, v kategórii magnetických snímačov do otvoru akustickej gitary značky Shadow, priečku top-of-the-line. Jedná sa o vertikálny humbucker s individuálne nastaviteľnými pólovými nástavcami a potenciometrom hlasitosti o max. rozmeroch 2,7 x 10,9 x 4,3 cm. Vyrába sa v dvoch farebných variantoch. Snímač s povrchovou úpravou farby šampanského sa lepšie hodí ako akcent k nástrojom s jednofarebným korpusom (čierna, modrá, sunburst...). S naturálne dreveným povrchom gitary sa lepšie znáša snímač čiernej farby. Na ňom pravdepodobne budú menej zreteľné aj stopy po trsátku a drobných oderkoch, ktorým sa časom pri používaní prakticky nedá vyhnúť.
Materiál krytu snímača pôsobí skôr ako anodizovaný hliník než plast, výrobca však túto informáciu neuvádza. Systém uchytenia do otvoru je podobný ako v predošlom prípade. Vzhľadom k relatívne vyššej hmotnosti tohto snímača sa pohyblivé spodné nožičky javia ako elegantne jednoduché a ekonomické riešenie, ale aj možný zdroj problémov. Aby bol snímač ako-tak stabilný, treba ho tuho utiahnuť a dobre umiestniť, čo v praxi nie je až také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. I tento snímač umožňuje fixné pripojenie na krátky kábel do výstupného jacku, alebo na dlhý kábel s vyústením cez otvor.
Koliesko potenciometra je citlivé, hodí sa skôr na jemnú reguláciu, než na okamžité stiahnutie hlasitosti. Pri jeho umiestnení kolmo na vrchný panel (s pólovými nástavcami) sú istou prekážkou okamžitého prístupu struny gitary. Osobne preferujem skôr tradičné umiestnenie potenciometra na bočnej strane, iný gitarista však nemusí súhlasiť.
Dôležitým prvkom sú individuálne nastaviteľné pólové nástavce, ktorými možno doladiť hlasitosť individuálnych strún. Tento problém si – špeciálne u akustických gitár - zasluhuje, aby mu hráč venoval dostatok pozornosti. Výhradou je, že nastavenie kladie dosť veľký odpor a praktickejšia by bola možnosť použiť imbusový kľúč, než štvorcový skrutkovač. Pri nutnosti prekonať daný odpor sa kontakté plôšky na povrchu nástavca ľahko opotrebujú.
Humbucker znie v porovnaní so singlom teplejšie, má väčší podiel basov a prakticky žiadny brum. Zvuk je opäť elektromagnetický, nie až tak charakteristický ako SH 141, zato ho možno definovať ako pokojnejší, solídnejší, viac jazzový atď. (I tieto vlastnosti zbližujú SH 145 s 12strunovými gitarami. Výsledný zvuk nie je akustický ani ucinkaný, snímač ale zvýrazňuje isté charakteristiky, ktoré nevyniknú pri ozvučení mikrofónom.) To, čo výrobca definuje ako „truly acoustic“, je rozdiel medzi surovým zvukom pasívneho snímača a rafinovanejším, jemne zaobleným zvukom upraveným v preampe tak, aby zachoval dynamiku akustickej gitary. Mírne kovové zafarbenie nie je čosi, čo by bolo treba tomuto typu snímača zazlievať.
Porovnanie s etalónom
Medzi magnetickými snímačmi do otvoru akustickej gitary sa v súčasnosti asi najväčšej popularite teší M1 Active od kanadskej firmy L.R. Baggs. Shadow SH 145 sa s týmto etalónom v mnohých ohľadoch môže porovnávať, ale pri vzájomnej konfrontácii je zrejmých aj niekoľko odlišností. Oba snímače majú výškovo nastaviteľné pólové nástavce, fungujú na princípe aktívneho vertikálneho humbuckeru a disponujú kolieskom na ovládanie hlasitosti. Zhodná, i keď nie rovnako kvalitná, je aj kabeláž (minijack + voľba medzi krátkym, zabudovaným, alebo dlhým, odnímateľným káblom). SH 145 nemá tak otvorený a cinkavý zvuk na výškach, nemá tak stabilný mechanizmus uchytenia, na druhú stranu je však SH 145 aj o čosi ľahší a hlavne lacnejší. Každé rozhodnutie je na gitaristovi, každopádne firme Shadow patrí vďaka, že poskytuje takúto vysoko funkčnú alternatívu, ktorá sa v danom segmente medzi všetkými ostatnými značkami nenechá zahanbiť.
