Nórska hudobná scéna je v našich končinách známa hlavne vrstevnatým a pestrým jazzom (Jagga Jazzist), alebo početnými kapelami realizujúcimi sa v oblasti "temného kovu". Produkcia nórskeho dua Future Prophecies pochádza z úplne iných hudobných vôd, avšak je podávaná s razanciou, pri ktorej nejeden blackmetalový interpret bledne závisťou.
Future Prophecies tvoria mohutný hráč na saxofón a MIDI kontrolér, vokalista a čiastočne aj DJ v jednej osobe Richard Animashaun Thomas a (menej mohutný, zato neuveriteľne pohyblivý) DJ a vokalista Tony Anthun. Toto elektronické duo, produkujúce výživnú zmes tvrdej drum & bassovej hudby plnej prímesí breakbeatu, house, etnických vrstiev a saxofonických úletov k jazzu hralo na Slovensku už niekoľkokrát. V Trojke (čiže Klube No.3 v Nových Zámkoch) ich bolo možné zhliadnuť naposledny pred dvoma rokmi.
Môj príchod do tohto renomovaného klubu, ktorý úspešne narúša hegemóniu bratislavskej klubovej scény, predchádzala neznalosť „miesta činu". Pri orientačnom bode som po otázke „kde sa tu nachádza Trojka" dostal odpoveď: „tam kde je ten húf ľudí." A skutočne, napriek tomu že som prišiel asi hodinu pred avízovaným začiatkom podujatia, natlačený dav pred bránou klubu mi naznačil, že zďaleka nie som jediný, kto sa snaží prísť načas na miesto činu. Po nevyhnutnej tlačenici, ktorá otvorením brán klubu nastala som vnikol dnu. Nasledovali samé príjemné prekvapenia – inteligentne vyriešená šatňa (na zápästie dostanete číslo pre prípad, že stratíte lístok), neviditeľné UV razítko na zápästie (pre tých, čo sa potrebujú vyvetrať na čerstvom vzduchu), ale predovšetkým originálne vyriešená architektúra hlavnej sály – výška stropu temer šesť metrov, po obvode miestnosti sa vinie drevená konštrukcia akéhosi balkóna – vedie sem strmé schodisko. Jednu stranu tejto obruby tvorí visuté pódium pre DJing, ktoré je však umiestnené o polmetra nižšie než balkón, čo umožňuje skvelý výhľad zo všetkých strán balkóna. Zo stropu tu visia dve plátna, na ktoré projektory premietajú prácu Visual DJov – ich pracovisko je za ohrádkou na pravej strane od visutého pódia. Pódium samotné slúži zároveň ako hlavná konštrukcia pre uchytenie väčšiny svetiel a reprosústavy – výhradne zloženej s prvkov značky JBL. Parket pod visutým pódiom sa pomaly zapĺňa, tanečnú náladu držia vo forme rezidentní DJs a ja sa vydávam na malú technickú obhliadku areálu.
Nájsť hlavný rack bol dosť problém – málokto by ho čakal ukrytý priamo na visutom pódiu – značí to, že zvukovú réžiu majú vo veľkej miere v rukách samotní interpreti. Na kobercovanom racku leží ovládanie svetiel GLP Stan Operator 12, za ním ovládanie dymostroja neznámej značky.
Vo vnútri racku (s jedným voľným miestom úplne navrchu) je inštalovaný výkonový zosilňovač BV Audio 400 MOS o sile 2 x 200 Wattov, pod ním dvojitý tridsaťpásmový ekvalizér Alesis M-EQ 230. Tento je dosť divoko poprehýbaný, môže za to zrejme neobvyklé architektonické riešenie priestoru s balkónom – našťastie v architektúre a tým pádom aj na ekvalizéri panuje symetria. Pod touto dvojicou sa nachádza crossover čiže frekvenčná výhybka od BEHRINGERu, model Super-X Pro CX3400 s nastaviteľným delayom. Ďalšie komponenty už patria výhradne zosileniu a výhradne Yamahe – dva koncové stupne Yamaha CP-2000 (každý o sile 2 x 1000 W) a dvojkanálový zosilňovač XS-350 o sile 350 W RMS. Erárny DJský stôl, ktorého zostava sa nemení počas celého diania. Je vybavený dvoma profi gramofónmi Technics SL-1210 MK2 a mixpultom laickej verejnosti menej známej, zato nemenej renomovanej značky Urei, model 1603. Za týmto všetkým vo vertikálnej polohe čaká na svoje využitie zariadenie Final Scratch od firmy Stanton, jedinečná mašinka umožňujúca používať bežné gramofóny a mix na manipuláciu s audio súbormi v notebooku. Komunikuje s ním napríklad aj známy virtuálny mixážny program Native Instruments Traktor a jediné, čo je okrem uvedených komponentov potrebné je použitie špeciálnej platne s časovým kódom. Na pravej strane stola, kde už môj fotoaparát (vďaka bariére oddeľujúcej dav od interpretov) nedostrelí, ležia dve menšie krabičky plné potenciometrov a tlačítok, zrejme menšie mixpulty alebo efektové jednotky. Keďže hlavní aktéri večera majú dosť výrazné oneskorenie (pôvodný začiatok vystúpenia bol avízovaný na desiatu hodinu), bežím preskúmať pracovisko VJov na opačnej strane balkóna – tu je (viditeľné) vybavenie vcelku strohé, dva notebooky - HP a pravdepobobne Lenovo - prepojené DVI rozhraním s projektormi na strope (jeden z nich je DLPčko značky Benq). Pokiaľ tu sú nejaké medzistupne, ostávajú môjmu zraku skryté a neznámou ostáva aj vizualiziačný software, nápadne podobný tomu čo používa VJ Kufrik Brothers. Tentokrát som nezaznamenal žiadny živý prvok v podobe kamery, všetko sa mieša výhradne z predpripravených sekvencií – trochu škoda, i keď práca oboch VJov je napriek tomuto obmedzeniu pomerne nápaditá.
Atmosféra v sále hustne a pripomína saunu v ktorej je zapálených minimálne 100 cigariet naraz – do toho všetkého navyše „fajčí" aj dymostroj. Tu prichádzajú obaja hlavní aktéri večera, ale keďže potrebujú svoje vybavenie najprv pripraviť, mám možnosť sledovať čo všetko ich rozmerné kufre obsahujú. Počerný mohutný Richard ovenčený hrivou dlhočizných dredov (na Nóra by ste ho netipovali ani prinajmenšom) vybaľuje svoj MIDI kontrolér Yamaha WX 7 a osádza ho bezdrôtovým systémom MIDIJet Pro (nabíja alkalickými batériami Sony :)). Nasleduje sopránsaxofón taktiež vybavený bezdrôtovým mikrofónom (umiestneným ako to pri „rovných" dychových nástrojoch býva zvykom nie vpedu, ale v prednej časti nad klapkami). Prichádzajú na rad dva notebooky, ktorých úlohou bude okrem iného aj komunikácia so spomínaným Stanton Final Scratchom – menší MacBook a rozmernejší MacBook Pro. Ostávajú mikrofóny pre príležitostné vokálne vsuvky a slúchadlá – Richardove sú Audio Technica ATH-Pro5 MS s kamuflážou na mušliach, Tony má menej exotické DJské Technicsy.
Vystúpenie začína poriadne tvrdým „kontaktom s biomasou" a pokračuje v tomto duchu až do úplného konca, bez výraznejšieho zvoľnenia.
Prvé tóny patria obšírne zmixovanému vrstevnatému setu, v ktorom sa nebadane mihnú melodické linky so skladieb X-Ray od Subfocus a taktiež útržky remixovaného Prodigy. Nasleduje prvé využitie MIDI kontroléra, z ktorého sa rinie mohutný elektronický zvuk pripomínajúci skreslené didgeridoo. Richardov sopránsaxofón spestruje Tonyho agresívne beaty raz kakofonickým „zaklínaním", inokedy orientálnymi melodickými linkami, občas zaznie aj pár efektných jazzových tónov zvýraznených dozvukovým procesorom.
Richard skoro pri každom dychovom parte obchádza reprosústavu – zvukový „tunel" DJského pracoviska a „prehovára" k publiku svojimi dychovými nástrojmi takpovediac z balkóna. Dostáva sa aj na legendárnu skladbu Dreadlock z ich poslendého albumu Warlords Rising, prirodzene patrične zamixovanú a improvizovanú. Tony si v nejednej časti ich dlhočizného setu vystrihne priestor pre elegantný „scratchning" na gramofónoch – zvuk týchto pasáží je poriadne prepletený s ostatnými zvukovými vrstvami a rozhodne nepripomína to samoúčelné „koktanie" aké poznáme z mainstreamových hiphopových platní. Záver vystúpenia patrí experimentom so skresleným vokálom (hlavne v Richardovom podaní to pôsobí ako okultné zaklínanie), koketovaním s breakbeatovými pasážami a v jednom momente tiež s jednoduchou houseovou rytmikou. Tu sa jeden mladistvý divák po mojom boku pokúša riešiť, aký žáner to Prophecies vlastne hrajú – nesnažím sa mu kaziť jeho prehľad v hudobnom svete elektronickej klubovej hudby, ale myslím si, že títo páni sem definitívne neprišli hrať preto, aby tu riešili nejaké žánre. Efektný záver ich živého vystúpenia nie je sprevádzaný prídavkami – energický Tonyho pohybový prejav a Richardove dychové vsuvky interpretov dokonale vyčerpali. Vôbec to však neprekáža a zatiaľ čo si hlavní aktéri večera balia svoje vybavenie a podpisujú pútače na ich vystúpenie nadšeným fanúšikom, sobotnú nočnú náladu už udržuje v tempe šikovný snedý chlapík nižšieho vzrastu v bledej šiltovke, profesionálne naväzujúc na extrémne nasadenie hlavnej hviezdy večera. Opúšťam podujatie okolo pol tretej nadránom s pocitom užitočnej spoločenskej únavy.
Napriek drobným technickým nedostatkom (Richardovi uprostret jedného setu vypovedal dychový kontrolér avšak po prehlásení „sorry, no show..." ho rozvášnené publikum krikom presvečilo, aby dal svoj nástroj zase dohromady) sa vystúpenie Future Prophecies nad očakávanie vydarilo. Trojka tak opäť pozdvihla svoje renomé u nadšencov aj širokej verejnosti. Jedinou škvrnkou na kráse celej veci boli klebety o tom, že živých nástrojov bude viac, šepkalo sa niečo aj o živom bubeníkovi – Richard s Tonym však prišli prekvapivo úsporne nabalení (Richard dokonca zvolil „skladnejšiu" variantu dychových nástrojov a miesto bežného tenoru či altky zvolil soprán). Nevadí, aspoň sa máme do budúcnosti na čo tešiť.
