Po mnohých viac, či menej úspešných pokusoch výrobcov softvérových pluginov prišla spoločnosť Slate Digital so svojím Virtual Tape Machines – teda Slate Digital VTM. Ponúka nám rovno dve mašiny v jednom plugine. 16stopový dvojpalec Studer A827 a dvojstopový polpalec Studer A80RC. Všetko do detailov emulované a algoritmami prevedené do počítačovej reči z existujúcich strojov, ktoré boli na tento účel vyhradené z ich bežnej prevádzky. V čom je tento plugin iný a prečo je taký dobrý? V dnešnom teste sa pozrieme na vlastnosti, ovládanie VTM a porovnáme ho s čisto analógovou mašinou – Studerom A80.
Inštalácia a prvý pohľad
Tak, ako všetky produkty od spoločnosti Slate Digital, aj VTM potrebuje ku svojmu chodu zakúpenú licenciu umiestnenú na vašom iLok2 hardvérovom kľúči. O spárovanie sa postará iLok licenčný manažér. Po nainštalovaní pluginu (VST/RTAS, AAX64bit) a naštartovaní vášho DAW sa licencia v zapojenom kľúči aktivuje a vy sa nemusíte už o nič starať. Ak všetko prebehlo správne, objaví sa plugin medzi insertmi/efektami vo vašom DAW. V Pro Tools som ju našiel v kategórii Sound Field.
Tak, ako všetky pluginy od Slate Digital, aj VTM využíva nové prostredie, ktoré veľmi minimálne zaťažuje procesor počítača, takže ho je možné umiestniť na jednotlivé stopy a/alebo na Master track. Objaví sa pred vami skutočne do detailov prepracovaný vizuál starej páskovej mašiny podobnej Studeru A-80. Dva kotúče s polpalcovým pásom, nad nimi dva VU metre. Naľavo nastavenie vstupnej úrovne, napravo výstup spolu s ďalšími možnosťami prislúchajúcimi softvérovým možnostiam – jednoduché, a pritom tak mocné zariadenie.
Softvér
Tie softvérové možnosti, ktoré som teraz spomínal, nám prinášajú veľa variant, ktoré sa na reálnych hardvérových mašinách nevyskytujú, prípadne ich prepínanie zaberie veľa času. Napríklad dva rôzne pásy. Pás FG456 sa vyznačoval +6dB headroomom oproti štandardom, ktoré sa dovtedy používali. Preto bol obľúbený hlavne v strojoch s vyšším výstupom elektroniky. Tento pás znie veľmi špecificky, má plnú farbu i na spodkoch, i na detailoch, približne do 200 Hz je relatívne plochý, okolo 700 Hz začína veľmi jemne prifarbovať. Ak je vaša hudba plná akustických nástrojov, sláčikov, hornov a mužských vokálov, určite si ho obľúbite.
Pás FG9 je trochu novší typ s +9dB headroomom, ktorý sa prejavuje vo vyššom attacku. Tento pás má ale pevnejšie spodky a zvuk z neho je viac konkrétny tým, že má jemný pokles niekde okolo 400 Hz. Ak máte hudbu postavenú na rýchlych dynamických zmenách, práve tento pás by som odporúčal hlavne kvôli jeho veľmi veľkému headroomu pred jeho prirodzeným skreslením. Treba skúšať a hrať sa s instantným prepínaním pásov a iných možností na to, aby ste našli tú správnu kombináciu pre túktorú skladbu.
Aby tých možností nebolo málo, pri každom páse si môžete zvoliť rýchlosť pásu, tzv. IPS (inches per second). Samozrejme, v softvéri sa dá táto rýchlosť meniť instantne bez toho, aby ste museli rekalibrovať hlavy, posúvať kladky a uvolňovať zámky. Vyššia rýchlosť (30 ips) = viac detailov. Ale zase aj menej farby v spodkoch skladby. Nižšia (15 ips) zase znamená menej detailov, ale hutnejší zvuk v spodných pásmach. To, že má jemne zvýšený šum, nás trápiť nemusí – ten môžeme odstrániť cez integrovanú šumovú bránu v rozšírených nastaveniach. Opäť treba skúšať a skúšať. Pás sa vám určite neminie, ani sa vám neošúcha a vy budete mať presne ten zvuk, ktorý tak veľmi chcete počuť.
Ako som spomínal na začiatku, po zakúpení pluginu dostanete dve mašiny v jednom. Skúste si prepnúť zvuk polpalcového Studer A80RC na zvuk dvojpalcovej 16stopovej Studer A827. Zmení sa len ekvalizácia, alebo aj niečo iné? Dvojpalcová A827ka má o trochu menší headroom, ale trochu lepšiu lokalizáciu v stereo obraze ako A80ka, tak sa mi aspoň zdá, a trochu rýchlejšie saturuje od 8 kHz.
Takisto nastavenie skreslenia (BIAS) je možné vyskúšať pri rôznych konfiguráciách. Pri zmene akéhokoľvek z parametrov (typ pásu, mašiny, rýchlosti) sa skreslenie nastaví interne na prednastavenú úroveň (NORMAL). My máme možnosť zvýšiť (HIGH) alebo znížiť (LOW) saturáciu na vyšších frekvenciách.
Skúšame
Už pri zavedení VTM do signálovej cesty (napr. na skupinu bicích) a spustení pri jeho štandardnom nastavení vás čaká prekvapenie v podo-be usadenia bicích, objavenia sa harmonických a „niečoho“ (nelineárne artefakty zvuku analógových obvodov), vďaka čomu si ten zvuk zamilujete. Skúste sa pohrať s voľbou pásu a s rýchlosťou. Ak vlastníte pluginy od iných výrobcov, zistíte, že zmena pásu v podaní Slate Digital VTM je skutočne markantná a prejaví sa tak na skupinách, ako aj na Master tracku, nielen v ekvalizácii a zmene zašumenia nahrávky.
Ak zavesíte VTM do Master tracku a preženiete cez neho všetko, čo ste namixovali, môžete dosiahnuť oveľa prirodzenejší zvuk nahrávky, ako kedykoľvek predtým v digitálnom reťazci. Farba, dynamika, hutnosť, detaily, kompaktnosť a iné vlastnosti sa prejavia po nájdení tej správnej konfigurácie všetkých možných nastavení. V princípe neexistuje univerzálny návod, ako správne nastaviť VTM, takisto, aký preset vybrať z bohatej ponuky. Tvorcovia presetov nikdy nepočuli hrať vašu stopu s vokálom cez VTM. Môžete sa od týchto odporúčaní odraziť, ale výsledné nastavenie musíte vždy spraviť vy.
Softvérová podoba týchto páskových mašín skrýva ešte jednu vychytávku – Skupiny. Predstavte si, že máte 8 Studerov synchronizovaných medzi sebou a do každého z nich nahrá- vate jeden mikrofón z bicích. Potrebujete zameniť pás na každom z nich, alebo zmeniť rýchlosť nahrávania. Nehovorím tu o skupine bicích vo vašom DAW, kde využívate jedinú inštanciu pluginu ovplyvnenú mixom, ktorý do nej lezie, ale o niekoľkých inštanciách, zavesených na jednotlivých stopách synchronizovaných v nastaveniach. Ak sa rozhodnete zvýšiť rýchlosť na ktoromkoľvek z nich, len prepnete parameter a všetky inštancie sa prispôsobia tejto voľbe bez toho, aby ste sa museli preklikávať medzi jednotlivými inštanciami a meniť hodnotu na rovnakú úroveň. Každá jedna inštancia sa dá priradiť do jednej z 8 skupín. Spravíte to tak, že po zavesení VTM pluginu na stopu si vyberiete požadovanú skupinu mašín, do ktorej daná inštancia bude patriť. Skupiny sa dajú v istej miere aj kalibrovať, čím dosiahnete ešte viac možností, ako narábať so zvukom svojej nahrávky.
Aký by to bol softvér bez ďalších nastavení?
Pod červeným tlačidlom „Settings“ sa skrývajú napríklad nastavenia šumovej brány „Noise Reduction“, ktorá potláča vlastný šum pásu pri nižších rýchlostiach. Ďalej tu máme Wow&Flutter bežec, ktorý dodáva jemné rýchlostné a amplitúdové výkyvy do nahrávky tak, ako to býva pri reálnych páskových mašinách viac-menej normálnym javom. Samozrejme, tieto výkyvy sú náhodné a citeľnejšie pri posuve bežca doprava. Ak nahrávka skončí a na konci sa objaví šum pásky a elektroniky mašiny, hodí sa zapnúť funkciu „Hiss Automute“. Tá odpojí výstup vtedy, ak na vstupe nenájde žiaden signál. Pozor však na skladby, v ktorých potrebujete nechať doznieť reverby alebo delay. Aby vám z nich niečo náhodou neusekol.
Ak potrebujete ovplyvniť objem basových zlo-žiek v nahrávke (pozor, nie je to len ovplyvnenie utmenia basov na frekvenčnom spektre), bežec „Bass Alignment“ sa vám môže zísť. Napríklad, ak mixujete/mastrujete HipHop alebo R&B a potrebujete jednoducho podporiť basovú zložku. O kalibrácii jednotlivých skupín som už písal. Pre väčšinu situácií dodatočná kalibrácia nie je potrebná. Vykonáva sa na 1kHz sínusovom signále, kde sa nastavuje vstup, skreslenie a výstup na skupine.
Porovnávame
Keďže vlastním jeden z veľmi dobre fungujúcich strojov Studer A80RC, ktorým preháňam všetky mastre, ktoré vyjdú zpod mojich rúk, mám vynikajúcu možnosť porovnať autentickosť pluginu s reálnou mašinou. Zapojil som reálnu mašinu do Master tracku ako jediný hardvér bez ďalších softvérových pluginov. V ceste som mal RME AD/DA prevodník a veľmi neutrálny Neutrik patchpanel. Použil som ATR pás, ktorý má podobné charakteristiky ako FG9. Nahral som na neho jazzový štandard, ktorý som nahrával v profesionálnom štúdiu s profesionálnou nahrávacou technikou v celom signálovom reťazci. Veľa dynamiky, veľa detailov, úžasná hĺbka tónov klavíru a kontrabasu, prenikavý saxofón a ženský vokál lokalizovaný presne pred vašu hlavu. To je výsledok tejto nahrávky na reálnom stroji.
Studer som vypol a nasadil VTM na Master track. V nastavení podobnom, ako som mal reálny hardvér, bez akejkoľvek dodatočnej kalibrácie som pustil rovnakú pieseň. Dobre, počul som pár detailov v doznievaní reverbov a v konkrétnosti kontrabasu hrajúceho spolu s kopákom, ale tie by sa určite dali vyladiť dodatočnou kalibráciou alebo jemným uprave-ním basovej zložky cez „Bass Alignment“ nastavenie. Asi tú skladbu poznám až príliš dobre z hardvérovej mašiny.
Odhliadnuc od tejto kalibračnej maličkosti, zažíval som presne tie isté zimomriavky, ako pri výsledku hrajúceho z reálnej A80ky. Rovnaká čistota, rovnaká dynamika, rovnaká kompaktnosť zvuku. Dokonca aj jemné skreslenie na saxofó-ne bolo podobné a v tom istom mieste, keď mi trochu prepálilo výstup na reálnej mašine.
Neviem, ako by sa tento konkurenčný pár choval pri iných štýloch skladieb. Mňa však presvedčil o tom, že páni Fabrice Gabriel a Steven Slate, ktorí sa hlavne podielali na vývoji Slate Digital VTM odviedli asi najlepšiu prácu na poli emulovania Reel to Reel páskových mašín, akú som kedy mal možnosť počuť.
Zhrnutie na záver
Ako zvukár, ktorý používa pri každom serióznom výstupe reálnu páskovú mašinu, môžem potvrdiť, že Slate Digital VTM je skutočne emu-lácia, nie simulácia reálnych strojov stojacich niekoľko desiatok tisíc eur. Po zakúpení tohoto pluginu som sa rozhodol ho naplno využí-vať hlavne pri mixovaní bicích, vokálov a sláčikov. Veľakrát pri bouncovaní projektu dlhšieho, ako je samotný pás, sa veľmi hodí jeho použitie aj na Master tracku, kde v plnej miere a so všetkou vážnosťou nahradí hardvérový Studer A80RC ticho stojaci v kúte môjho štúdia.