Taylor T-5 Standard

Elektroakustická kytara
Distributor: 
Autor: 
Cena: 
72 000,00 Kč

Bob Taylor vykročil na územie elektrických gitár ľavou nohou. Hneď jeho prvý pokus, elektro-akustický hybrid s tenkým dutým korpusom a magnetickými snímačmi, sa stal elektrickou gitarou roka 2005.

Zvukom nasucho gitara T-5 pripomína to isté čo na pohľad, t.j. čosi medzi akustickou gitarou a kvalitnou thinline elektrickou gitarou bez centrálneho bloku. Charakterizuje ju absolútna ochota pri odozve. Krk zo sapele, pražce, telo, struny – všetko pracuje vo vzájomnej symbióze a vloženú energiu nič nepohlcuje, naopak dutý korpus s plochou doskou zo smrekového masívu ju ešte násobia. Hlasitosť pri akustickej hre je väčšia, než by sa dalo predpokladať. Zvuk je pomerne úzky a na jeho pozadí akoby bolo cítiť jemné bakelitové prifarbenie, má však skvelú dynamiku a rýchlu, prirodzenú odozvu.

Krk a hrateľnosť

U akustických gitár Taylor sme si už zvykli, že z výroby prichádzajú nastavené na stredne vysokú akciu, čo v kombinácii s tvrdými strunami môže niekoho odradiť hneď zkraja. Elektroakustický hybrid T-5 však pre ľavú ruku pripomína skôr elektrickú gitaru. Vyťahovanie strún sa pri hre mimovoľne vtláča do výrazového slovníka. Kvílivé ohýbané tóny a dvojzvuky majú svoj drajv, ale v momente keď vypneme pedál, prejdeme na čistý zvuk a zahráme prvé arpeggio, je poznať, že pod trsátkom nemáme blatové struny, ktoré sa v basoch nadladia pri každom silnejšom údere. Pražce sú skôr nižšie a tenšie. O ich bezchybnom osadení (vrátane toho nultého) niet dôvodu pochybovať. V kombinácii s pôvodnými strunami Elixir hráč nemá onen nepríjemný „bezpražcový" pocit, keď bruškami prstov kontroluje viac materiál hmatníka než struny. Akcia, výška pražcov i hrúbka strún sú zladené, takže gitara poskytuje komfort pre ľavú ruku. Struny nedrnčia a možno ich vyťahovať bez obáv, že by pritom unikali spod prstov. Dohmat je absolútne pohodlný, pričom pravá ruka môže bez problémov používať všetky obvyklé techniky ako pri hre na akustiku. Struny ani pod prstami pravej ruky zbabelo neuskakujú a kladú aspoň aký taký požadovaný odpor (nič pre hromotĺkov). Krk je spoľahlivo pripojený ku korpusu jedinou rozmernou skrutkou, čo umožňuje špeciálne tvarovaná drážka. Jedná sa o jednu z inovatívnych kreácií Boba Taylora, patentovaný systém T-Lock.

Korpus a doska

Rozsiahla dutina v korpuse je vydlabaná v doske z dreva sapele. Vrchná smreková (alebo javorová) doska je voľná a s korpusom je spojená iba po obvode. Akustický charakter gitary podčiarkuje klasická drevená kobylka nalepená zhora na doske. Dizajn 6 cm hrubého korpusu dotvára výrez a ozvučnicové otvory. Tvar S dier je zaujímavý, možno nie úplne originálny, určite však nie je iba dielom nejakého výtvarného dizajnéra či náhody. Spriahnutie rezonančnej dosky neprerušeným „stĺpikom" v strede otvorov má svoj význam z hľadiska neprerušeného prenosu vibrácií a sustainu.

Ladenie

Intonácia je v pohode po celom hmatníku. Jedine struna G je v oktáve cca o cent vyššie, čo sa však pri inej sade môže zmeniť a celkovo dochádza k väčším odchylkám skôr v závislosti od dynamiky úderu na struny. Gitara slušne drží celkové ladenie počas hrania, je však citlivá na zmeny prostredia a klímy – skôr tie lokálne než globálne – takže ak od nej požadujeme spoľahlivosť, je dobré jej dopriať istý čas na aklimatizáciu. Vzhľadom k jej konštrukcii je to logické a nemožno to považovať za nedostatok.

Zvuk>

Keď pionierski konštruktéri elektrickej gitary koncom štyridsiatych rokov experimentovali s prototypmi s plným telom, zistili, že obmedziť množstvo informácií, s ktorými sa musí snímač a zosilňovač nejako vysporiadať, je v prospech veci. Vibrujúca struna rozochvieva rezonančnú dosku tak, že z nej okrem základného tónu vychádza množstvo harmonických kmitočtov (defacto ďalších tónov) a na zvukovej aure sa podieľa aj vnútorný objem korpusu. Solidbody nástroje sa presadili, nenahradili však celkom duté elektrické gitary. Hranica medzi určitou mierou zvukového chaosu a charakterom, či krásou tónu, je veľmi tenká a pohyblivá. Závisí rovnako od kvality nástroja, ako aj od kontextu a spôsobu jeho použitia. Bob Taylor a jeho spolupracovníci David Hosler a Brian Swerdfeger vedeli, že nástroj na pomedzí akustickej a elektrickej gitary musí byť variabilný a iba jedna, akokoľvek atraktívna zvuková poloha, by nebola vhodná pri použití v tej či onej okrajovej situácii. Zvolili koncepciu kvalitného zdroja a piatich zvukových variácií. I v jednoduchom spôsobe voľby pomocou páčkového prepínača je poznať predvídavosť. Vyhli sa tak situácii, ktorú dobre poznajú užívatelia viacerých gitarových efektov: každá jedna krabička má svoje možnosti nastavenia a všetky dohromady sú interaktívne. Možnosti kombinácií sú nespočetné, ale aj nevypočítateľné. Keďže T-5 je určená skôr na pódiá než do štúdia, jej ovládanie musí byť rýchle a presné a kombinácie jednotlivých zdrojov zvuku jednoznačné, aby hráč nestrácal čas ani orientáciu a mohol sa venovať naplno hudbe.

Snímače

Zvuk gitary T-5 zachytávajú tri rôzne snímače, z ktorých je iba jeden viditeľný. Vertikálny humbucker veľkosti singla, ktorý sa nachádza pri kobylke, naoko pripomína Lipstick Tube. V skutočnosti sa ale nejedná o trubičku, pretože horná časť snímača kopíruje rádius šiestich strún a bočné steny vstupujú kolmo cez dosku ďalej do korpusu. Vo vnútri chrómového krytu je dostatok miesta pre dve nad sebou umiestnené cievky. Celý snímač je široký necelých 9 mm a umiestnený je tak, aby bol ďalej od kobylky a zároveň pri tom neprekážal pri hre prstom pravej ruky. Päťpolohový páčkový prepínač je umiestnený na lube - prednej hornej obline gitary. Podľa výrobcu je zapojenie nasledovné: V prvej polohe (páčka najbližšie ku krku) je aktívny humbucker pod hmatníkom a body sensor na doske. Zvuk má akustický ráz, ale dá sa využiť aj pre čisté elektrické zvuky. Druhá poloha ponecháva aktívny iba predný magnetický snímač. Zvuk je o čosi teplejší a možno ho využiť na čistý alebo elektrický overdrive. V tretej strednej pozícii sa aktivizuje kobylkový snímač. Doporučené je využitie pre honky-tonky čisté zvuky alebo hi-gain skreslené. Štvrtá poloha je paralelným spojením predného a kobylkového snímača. Je to špeciálny zvuk, vďaka ktorému možno s T-5 imitovať rokenrolové hollow body gitary z 50-tych rokov. Piata zadná pozícia aktivuje sériové zapojenie magnetických snímačov. Plný a ostrý zvuk, tučné melodické linky a zmena charakteru v závislosti od nastavenia potenciometru hlasitosti. Testovaný nástroj spĺňal v zásade všetky uvedené charakteristiky, ale zdalo sa, akoby boli jednotlivé pozície vzájomne zamenené. Nie všetky z nich vykazovali rovnako dobrú odolnosť voči brumu pri vyšších hodnotách gainu. Väčšinu polôh bolo možné použiť pre akustický aj elektrický typ amplifikácie (v druhom prípade čistý alebo skreslený zvuk), čím sa charakterové spektrum ešte rozšírilo.

Preamp

Tri ovládacie prvky sú všetko, čo potrebujeme. Hlasitosť a perfektne vyladené výšky a basy. Všetky tri s aretáciou v strede, ktorá poslúži ako východzí bod pri doladení nástroja pre konkrétny hrací preiestor alebo aj momentálnu korekciu niektorej z polôh. Aktívny EQ/predzosilňovač je živený jednou 9V batériou s prepotrebnou kontrolnou ledkou pri vypínači. Výdrž je totiž iba 40 hodín aktívneho hrania, preto stav batérie treba kontrolovať a keď sa nehrá, vyťahovať kábel. Prístup k batérii je zo zadnej strany korpusu. Veko jej kokpitu sa nachádza v strede väčšieho plastového krytu, ktorým sa v prípade potreby možno dostať dovnútra k elektronike.

Čistý zvuk

Väčšina thinline, či hollowbody elektrických gitár s magnetickými snímačmi mala doteraz prednú dosku buďto klenutú - často preglejkovú, alebo sa na ich zvuku podieľali iba akustické komory v tele a predná doska bola natoľko hrubá, že nemohla fungovať ako akustický zosilňovač strún. Plochá smreková doska bez centrálneho bloku, položená iba na venci lubov, sa z času na čas vyskytla skôr na butikových a experimentálnych elektrických gitarách. Dôvod je jednoduchý. Je to práve plochá rezonančná doska, ktorá svojimi vibráciami spôsobuje problémy v podobe spätnej väzby, ale je to taktiež ona, ktorá spolupracuje so strunami aj vo vyšších kmitočtoch, podporuje sustain a umožňuje vzájomný zvonivý súzvuk tónov v akordoch. Hráči na arch-top gitary často používajú pri akordickej hre iba trojtónové hmaty, ktoré znejú s teplejším zvukom hrubých hladených strún často lepšie, než plný, rytmicky hraný akord. Tučné melodické linky skórujú, ale pri plných akordoch sa na archtopoch môžu jednotlivé tóny vzájomne rozbíjať. Solidbody gitary zvonivý súzvuk strún umožňujú, ale ich tón má dynamický priebeh typický pre elektrické gitary. Priebeh dynamickej krivky tónu u gitary Taylor T-5 sa takmer zhoduje s akustickou gitarou. Jej elektromagneticky snímaný amplifikovaný zvuk neznie čisto akusticky – nemá takú harmonickú nadstavbu a jeho charakter je dosť drôtený. Tu však prichádza na pomoc dynamika a svoje urobí, aj keď sa na vstavanom preampe pridajú basy, prípadne sa gitara zapojí priamo cez kvalitné PA. Akordy hrané trsátkom sú zvonivé a objemné. Prstové hranie je perfektne artikulované, s rýchlou odozvou, umožňuje rôzne nezvyklé finesy, ale neodpúšťa chyby. T-5 núti hráča viac dbať na techniku, no zároveň ho svojou originalitou inšpiruje. Jej perkusívne tóny sú charakteristické aj farebne. Ak budete mať príležitosť zahrať si raz na T-5, na druhý krát už jej zvuk identifikujete aj naslepo. Čistý zvuk T-5 nemusí mať iba akustický charakter, ale v závislosti od zvolených snímačov, štýlu hry a spôsobu sa môže dobre uplatniť aj tam, kde sa uplatňujú neskreslené elektrické gitary – country (tele twang), hilly-billy (hollow body r’n‘r gitary), blues, jazz atď.

Skreslený zvuk

V tomto ohľade, podľa propagačných sloganov, gitara T-5 zvláda všetko - od jemne skreslených rytmických doprovodov až po komprimované spevavé sóla ako od Davida Gilmoura. Samotná gitara poskytuje iba „o čosi viac", než iné akustiky. Výsledok do veľkej miery závisí aj od toho, cez čo jej tón preženieme. Môže sa stať, že s lacným multiefektom bude T-5 znieť gilmourovskejšie, než s podstatne drahšou overdrive krabičkou alebo pedalboardom nastaveným na vašu obľúbenú solidbody gitaru. S výberom a nastavením efektov sa treba trocha pohrať a skreslený zvuk môže znieť veľmi presvedčivo. Rozdiely pri hre vníma hlavne hráč. Navonok môže sólový, skreslením komprimovaný tón znieť elektricky, no ten, kto ho vypustil cíti, že nie je taký úderný v stredoch, guľatý a pevný ako má napríklad LesPaul. Skreslenie má o to viac potrhaný charakter, o čo jednoduchší equipment používame. Niekedy je dobre zaradiť aj kompresor, delay, či nejaký ten modulačný efekt, ak si však chceme vychutnať drsný trešovitý charakter, často stačí málo a zvyšok energie či odhodlania k energickej hre nám dodá gitara sama. I v tom spočíva jej čaro. Pri overdrive znejú dobre kvílivé dvojzvuky na tenších strunách, basy sú už trochu deravšie. Distortion spieva ak je posilnený ďalšími efektmi. Pozor však na spätnú väzbu. Plochá predná doska a dutý korpus sú na ňu dosť háklivé. Univerzálne možnosti gitary T-5 treba využívať kreatívne, ale nemožno od nej očakávať úplne všetko. Ak chceme zahrať elektrické sólo v akustickej pesničke, fajn, ak ale máme v repertoári polovicu vecí postavených na plnohodnotnom elektrický tóne, je dobre mať poruke aj monofunkčnú elektrickú gitaru.

Aparatúra

Výrobca odporúča používať rozbočovací AB box, signál pre čistý zvuk posielať do akustického komba alebo priamo do PA a zvuky typické pre elektrickú gitaru hrať cez bežné pódiové zosilňovače a efektové zostavy. To je iste ideálne riešenie, ale prax pri teste ukázala, že zaujímavý (elektro)akustický charakter možno vykúzliť aj z lampového komba ako je Fender Deluxe Reverb a naopak, šťavnaté skreslené zvuky s pomocou pár efektov a speaker simulátora sa dali vykúzliť aj z akustického komba Roland AC-90. Sotva by sa ale dal očakávať iskrivý akustický zvuk z vybudeného Marshalla a bežných jednopásmových reproduktorov. Ak je cieľom priblížiť sa s T-5 zvuku drahých akustických gitár, žiada si to aparatúru so širokým spektrom a hi-fi dynamikou.

Deluxe vs Standard

Pred časom som sa v teste stretol aj s gitarou Taylor T-5 Deluxe. Jedná sa o nástroj, na ktorého výrobu boli použité ozdobnejšie materiály vrátane exotických driev na prednú dosku atď. Elektronika je na obidvoch modeloch totožná. Nebola príležitosť pre priame porovnanie rozdielov zvukových, no s odstupom nevnímam zvuk ani hrateľnosť gitary T-5 Standard o nič horšie. Všeobecne pre Deluxe i Standard platí, že modely s javorovou vrchnou doskou majú tendenciu znieť ostrejšie. Obe gitary majú v cene zahrnutý i luxusný tvrdý kufor s povrchom s imitáciou krokodýlej kože.

Záver

Ak si položíme otázku, či je T-5 viac elektrická alebo akustická gitara, odpoveď je oboje a ani jedno. Je to hlavne nový nástroj, tak ako bol svojej doby novým nástroj napríklad Ovation. Hráči budú jeho možnosti pravdepodobne ešte nejakú chvíľu objavovať. Uvidíme, ako dokáže tých najlepších inšpirovať po umeleckej stránke a kde sa najlepšie uchytí. Už teraz možno povedať, že T-5 poskytuje možnosti kombinácií hráčskych techník a kontrastných zvukov, aké sme ešte doteraz nemali k dispozícii (aspoň nie u sériových nástrojov). Iste, boli tu gitary s digitálne modelovanými zvukmi, ktoré umožňovali podobné kontrasty a ešte pestrejšiu škálu zvukov, no prednosťou T-5 je živý, dynamicky ochotný, kompletne analógový základ tónu, ktorý dáva hráčovi pocit kontaktu, ovládania a tým pádom aj inšpirácie. Do značnej miery je to aj praktická a univerzálna gitara, ktorá nám ušetrí miesto v kufri aj cirkus pri výmene nástrojov medzi pesničkami.