Bob Taylor postavil svoje prvé tri akustické gitary ešte pred maturitou na strednej škole. Na plný úväzok sa stavbe nástrojov venoval od v polovice sedemdesiatych rokov, popri inej administratívnej práci súvisiacej so zakladaním firmy Taylor Guitars a robí to i dodnes.
V globalizovanom svete už nie je veľa firiem na čele ktorých stoja takíto, doslova výkonní riaditelia. Isteže, je tu mnoho butikových značiek s výrobcami - hlavnými ideológmi i administrátormi v jednej osobe. Mnohí z nich majú v svojej kategórii doslova kultové postavenie, no – česť výnimkám - iba málokto dosiahol takého všeobecného uznania a popularity, k akému v posledných rokoch dozreli akustické gitary Boba Taylora. Čo za tým stojí? Ochota robiť veci po svojom a zároveň tak, aby slúžili všetkým, deľba práce a výber spolupracovníkov, racionalita pracovného procesu ale hlavne láska k nástrojom a k hudbe ako takej.
Bob Taylor, okrem toho, že stojí na čele týmu, ktorý tvorí a vyrába gitary s jeho menom, na ne sám aj hrá a overuje si tak kvalitu a efektivitu svojej práce na vlastnej koži. Podľa postrehov ľudí, ktorí s ním mali príležitosť pohovoriť, je to stále skromný, nenápadný ale sympatický človek s hierarchiou hodnôt, v rámci ktorej sa nad materiálnymi hodnotami vznášajú tie duchovné. Dalo by sa hovoriť, že Bobov princíp je kombináciou konzervatívneho a progresívneho prístupu. Dobré meno jeho nástrojov vyplýva i z toho, že z oboch svetov si vyberá to najlepšie. Ctí americkú tradíciu, preberá overené tvary, konštrukcie a postupy, nebojí sa však do nich zasiahnuť, prispôsobiť si ich a posunúť tak veci napred. Preferuje kvalitu, no pracuje racionálne. Na jednej strane výskyt menej kvalitných materiálov eliminuje už na píle (nie až v sklade), na druhej strane neváha inovovať svoje ekonomickejšie modely tak, že exotické masívne materiály spodnej dosky a lubov nahradí kvalitnou preglejkou a tón nástroja ani jeho dynamika pritom neutrpia. Snaží sa, aby jeho gitary kráčali s dobou. Pred zabehnutým princípom skladačiek z hotových prefabrikátov však uprednostňuje originálne zvukové systémy šité na mieru vlastnostiam jeho gitár. Neplytvá zbytočne šírkou kmitočtov a pred lacnou krásou uprednostňuje radšej dobrú čitateľnosť nástroja v mixe. Ani u drahších nástrojov sa nesnaží zapáčiť okamžite a pred bombastickým zvukom a efektne príjemnou hrateľnosťou uprednostňuje radšej kvalitu skrytú v detailoch a predvídavo nastavuje nástroje tak, aby bez problémov spracovali energiu hráča aj pri živom hraní.
Vzhľad
Mnohé z týchto princípov možno demonštrovať aj na testovanej gitare. Je ňou nástroj štvorstovkovej série (v kategorizácii od 100 až po 900), s označením 414ce-SL. Spomedzi známejších hráčov sa s gitarou Taylor 414ce nechal vidieť napríklad americký jazzový gitarista John Abercrombie. Menší korpus typu grand auditorium je vybavený pohodlným výrezom benátskeho typu a originálnym systémom amplifikácie Expression. Hĺbka tela iba cca 10 cm sa tiež podieľa na príjemnom uchopení a ergonómii nástroja vhodnej i pre menších hráčov a ženy. Od iných gitár tohto modelového radu sa jarná limitovaná séria 414ce-SL odlišuje použitiím exotického havajského dreva koa na luby, spodnú dosku a voliteľne i na vrchnú, rezonančnú dosku. Je to zároveň najvýraznejšia a na pohľad i jediná odlišnosť, ktorá z každej takejto gitary robí svojim spôsobom originál. Vzhľad dreva koa totiž nie je jednotný. Takmer každá doska sa odlišuje čo do kresby i zafarbenia. Farebnosť variuje v širokom spektre od mahagónovej hnedej až po blond. To sa týka celkového charakteru pri porovnaní rôznych dosiek, ale farebnosť môže byť premenlivá aj v rámci jednej dosky.
Akustický zvuk a hrateľnosť
Popri zaujímavom vzhľade je jednou z predností dreva koa aj jeho ohybnosť – vlastnosť cenená u rezonančných dosiek. Pokiaľ niekto uvažuje o korpuse gitary Taylor 414 v kompletnom prevedení koa, vrátane vrchnej, teda rezonančnej dosky, môže predbežne rátať s tým, že hlasitosťou ani výškami sa takýto nástroj nevyrovná smreku, ale za predpokladu, že na rezonančnú dosku bude použitá vzácna koa s nízkou mernou hmotnosťou, potom farebnosťou zvuku predčí aj smrek. (Táto informácia je však iba sprostredkovaná zo zdroja www.guitarnation.com).
Svojimi zvukovými vlastnosťami sa koa podobná mahagónu, ale je trochu ťažšia a má väčšiu hustotu. Podobne ako mahagón je i koa zdrojom teplých, príjemne znejúcich basov. Prejavilo sa to i na akustickom zvuku gitary. Pri porovnaní testovaného nástroja (luby/spodná doska koa + smrekovová ozvučnica) s príbuznou gitarou Taylor 414-CE-ILTD s ovangolovým vencom a spodnou doskou, znie koa viac plasticky a má lepšiu dynamiku v oblasti spodného spektra. Celkový objem basov ani v prípade 414ce-SL síce nepresahuje priemer, gitara však lepšie znáša aj silovejší spôsob hry. Jej dynamika nie je limitovaná iba na umiernenú hru, ale ponúka inšpiratívne rozlíšenie napríklad aj pri použití palcového prstienka. Kvôli porovnaniu treba uviesť, že zmienená gitara Taylor 414-CE-ILTD, ktorú som mal možnosť testovať prednedávnom, sa vyznačovala ušľachtilým zvonivým zvukom, ktorého prednosťou neboli dunivé basy, ale schopnosť vysokého rozlíšenia dynamických nuáns pri decentnej hre v rozmezí od mezzo forte po piano resp. piano pianissimo. Z pozorovaní počas dvoch testov sa nedá sa štatisticky presne určiť, do akej miery vyplývajú rozdiely vo zvuku týchto dvoch nástrojov z odlišností medzi zvukovými vlastnosťami drevín koa a ovangolu, alebo z individuálnych vlastností dvoch nástrojov ako celku, preto je lepšie chápať tieto a nasledujúce informácie skôr ako predbežné oboznámenie s terénom Taylorovho územia a nástrahami, ktoré na ňom číhajú.
Ako už bolo povedané, testovaný nástroj mal smrekovú dosku, preto sa dal predpokladať istý vývoj zvuku počas rozohrávania. Potrebný čas je zároveň jednou z nástrah, ktorými sa pri ceste za dobrým zvukom netreba nechať odradiť. Nie len, že nestačí prvý dojem, ale ani prvý týždeň nie je dosť na to, aby sme sa zbavili niektorých predsudkov. Zdá sa, že špeciálne gitarám Taylor trvá akustický zábeh o čosi dlhšie. Postupne sa však zbavujú prvotnej stuhnutosti a zvuk sa stáva ešte príjemnejším než by sa sprvoti dalo predpokladať, nadobúda na pestrosti farieb, informuje aj o jemných detailoch atď. Je to akoby sme počúvali rovnakú nahrávku v čoraz vyššom rozlíšení. A vývoj sa netýka iba objektívnych vlastností gitary, ale aj nášho subjektívnemu vzťahu k nej. Ešte som sa nestretol s gitarou, ktorá by bola neustále tak o krok napred. Prvý dojem - vysoká akcia – sa po nejakej dobe strávenej s nástrojom upravil samovoľne, bez zásahu do nastavenia nástroja. Možno sa to poddalo aklimatizáciou gitary po ceste, možno zvykom, možno snahou o pochopenie filozofie výrobcu. Bob Taylor svoje gitary sleduje a je schopný naladiť ich tak, aby sa dostali do kondície ako športovec v potrebnú dobu. Kondíciou je mienená vzájomná znášanlivosť medzi hráčom, jeho rozpoložením a nástrojom. Poznáme to z gitarových krabičiek, na ktoré pri koncerte dupeme viac než doma. I do akustickej gitary máme tendenciu naživo sa oprieť o čosi dôraznejšie a to vyžaduje aj určitý povinný odpor strún, ktoré by nemali pod prstami uhýbať kade ľahšie, ale poskytnúť primeranú protiváhu vloženej energii. Stačí sa pozrieť na živelný štýl hry takého Johna Hammonda a hneď je jasné, že „prekliato nízka akcia" by spôsobila drnčanie. Kvôli objektivite treba dodať aj to, že v užívateľských recenziách si hráči pochvaľovali práve príjemnú akciu a nastavenie ako jednu z predností gitár Taylor 414.
Elektrický zvuk
414ce-SL je vybavená rovnakým systémom snímania Expression rovnako ako 414-CE-ILTD. Výrobca sa chcel vyhnúť sklenenému zvuku piezo snímača, ktorý mení farebný charakter zvuku i jeho dynamiku. Expression System preto sníma zvuk pomocou dvoch kontaktných snímačov tzv. Dynamic Body Sensors priamo z rezonančnej dosky. Tieto senzory majú však len doplnkový význam, ktorého cieľom je oživiť v detailoch dominantný signál z jedného Dynamic String Sensor-u umiestneného neviditeľne pod hmatníkom gitary neďaleko od otvora. Je to v princípe elektromagnetický snímač, čomu zodpovedá aj výsledný stredový charakter zvuku pripomínajúci trochu elektrické gitary. Cieľom zrejme ani nebolo zachovať na 100% „akustickú" farbu zvuku, ale hlavne preniesť prirodzenú dynamiku hry, čo sa aj podarilo. Takýto signál sa veľmi dobre presadí v kapele, kde sa jeho charakter ešte akosi doplní (podobne ako pri basgitarách Rickenbecker). Systém je na to nastavený od už výroby a tak je jeho ďalšie vládanie a nastavovanie veľmi jednoduché. Na prispôsobenie zvuku gitary konkrétnym akustickým podmienkam (miestnosť, kapela...) stačia tri ovládacie prvky: volume, treble a bass. Všetky tri, vrátane hlasitosti, majú svoju neutrálnu východziu polohu kdesi v strede a pri nastavovaní možno parameter pridať alebo ubrať.
Na pripojenie gitary sa dá použiť štandardný gitarový kábel (do komba, efektov atp.), prípadne symetrický kábel v prevedení 2 x stereo jack alebo 1 x stereo jack/1 x XLR (priamo do mixážneho pultu). Symetrický kábel, eliminuje brum a nedochádza k stratám na výškach ani pri vedení na dlhšie vzdialenosti.
Preamp, ktorý pre potreby gitár Taylor vivinul pán Rupert Neve, rešpektovaná kapacita v oblasti profesionálnej audio techniky. Zdrojom energie je pár ceruzkových batérií (AA), ktorými sa gitara nabíja zozadu, jediným, dobre prístupným otvorom v blízkosti závesu/výstupného jacku. V praxi treba rátať s tým, že životnosť batérií je obmedzená na cca 20 hod. a tak náhradnú sadu treba mať poruke, prípadne pred koncertom založiť čerstvý pár batérií.
Záver
Zoznamovanie s nástrojom ako je Taylor 414 nie je jednoduché. Dalo by sa to prirovnať aj k streľbe šípom na pohyblivý ciel. Úspešný lukostrelec nemieri na objekt, ale zacieli dopredu tak, aby sa dráha letu strely v pravej chvíli stretla s dráhou objektu. Gitara ako Taylor 414ce-SL vás neohromí pri prvom kontakte svojím zvukom, zdobnosťou či univerzálnou ústretovosťou voči každému hráčovi. Potenciál kvality vložený do nej je neokázalý a nanajvýš nenápadný. O kvalite vypracovania ani nemá cenu hovoriť, tá je nepopierateľná a je chápaná akosi automaticky. Nástroj je koncipovaný veľmi funkcionalisticky. Asi každé „prečo" tu má svoje „preto", ktoré skôr či neskôr vypláva na povrch. Keď si to hráč aspoň čiastočne overí na vlastnej koži, nadobudne oslobodzujúci pocit dôvery, ktorý ho zbaví ďalších pochybností a umožní mu venovať sa naplno hudbe a tešiť sa pritom potichu zo svojho nového nástroja. Cieľom tejto gitary nie je roztrúbiť do sveta, že jedine Taylor je pre každého tá najlepšia voľba. Základným predpokladom nie je fakt, či je gitara dobrá viac alebo menej, ale či svojou vyhranenou filozofiou vyhovuje tomu, čo od svojho nástroja gitarista potrebuje získať. Niekomu sadne viac inému menej, no za pokus to rozhodne stojí.
